fbpx
Otvoriť menu Otvoriť menu

História interrupcií na Slovensku a vývoj pokusov o ich sprísnenie

Simona Petrík

Opakované snahy o sprísnenie interrupčného zákona na Slovensku nie sú v histórii našej krajiny žiadnou novinkou. Ženy neustále musia bojovať o svoje právo na voľbu a obhajovať svoje reprodukčné práva. Ešte smutnejšie je, že ani za posledných zhruba 80 rokov sa dôvody a rétorika politikov a političiek usilujúcich o obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám nijako nezmenili – všetky sú ideologicky motivované a prichádzajú z (ultra)konzervatívnych či extrémistických kruhov. Ciele sú rôzne – od zvyšovania pôrodnosti, cez ochranu života „nenarodeného dieťaťa“, až po „pomoc tehotným ženám“. Skutočným cieľom je však vždy  obmedzovanie práv žien, ktoré sú často vykresľované ako vrahyne, pokiaľ sa rozhodnú podstúpiť interrupciu a je na ne vyvíjaný psychický nátlak dieťa donosiť. Nie je to prvý raz, čo v parlamente badáme snahy konkrétnych politikov a političiek urobiť zo Slovenska baštu náboženských fundamentalistov. Tieto črty sa so Slovenskom ťahajú historicky. Pozrime sa teda, ako sa téma obmedzovania prístupu k bezpečným interrupciám na Slovensku vyvíjala v čase.

Prvá ČSR (1918) a vojnový Slovenský štát (1939 – 1945)

  • pokusy o obmedzovanie prístupu k interrupciám tu boli aj v časoch prvej Československej republiky, ale neboli zďaleka tak striktné a kruté, ako v období vojnového Slovenského štátu
  • v období prvej ČSR platil pre jej slovenskú časť kriminálny zákonník, v ktorom boli interrupcie nelegálne a boli pokutované
  • vo vojnovom Slovenskom štáte boli tresty za vtedy nelegálne interrupcie podstatne prísnejšie – ženy mohli skončiť vo väzení a parlament vtedy zakázal aj antikoncepčné prostriedky

Socialistické Československo

  • Interrupcie neboli do roku 1957 povolené vôbec, čo však neznamená, že by sa nevykonávali - vykonávali, ale nelegálne a často neodborne, preto pri nich zomieralo množstvo žien
  • Národné zhromaždenie preto práve v roku 1957 interrupcie povolilo a to prostredníctvom zákona o umelom prerušení tehotenstva (podmienky: vek ženy do 16 rokov, ak bolo tehotenstvo zistené do 3 mesiacov a po 45tom roku veku ženy)
  • v roku 1962 vznikli tzv. interrupčné komisie, ktoré mali posúdiť „oprávnenosť“ žiadostí o interrupciu - väčšina žiadostí bola síce schválená, ale fakt, že sa žena musí ísť potupne spovedať komisii, v ktorej sedeli neodborní komunistickí funkcionári, množstvo žien od interrupcie odrádzal

Rok 1986

  • vtedajšia Slovenská národná rada prijala zákon č. 73 Zb. zákonov o umelom prerušení tehotenstva - prvýkrát povoľoval žene legálne podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva ak o to písomne požiadala, tehotenstvo nepresiahlo 12 týždňov veku a za podmienky, že tomu nebránili zdravotné dôvody
  • súčasťou tohto zákona bol po prvýkrát v histórii nárok na bezplatnú hormonálnu a vnútromaternicovú antikoncepciu pre ženy
  • dôvodom, prečo bol tento zákon prijatý, bol vývoj vo svete, keďže OSN svojím Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prehlásila právo na plánované rodičovstvo za jedno zo základných ľudských práv
  • tento Dohovor nadobudol v Československu platnosť v roku 1982 a viedol k prijatiu spomínaného, na tú dobu liberálneho interrupčného zákona, ktorý platí dodnes

Samostatná Slovenská republika

  • interrupčný zákon z roku 1986 prešiel spolu s ostatnými zákonmi vtedajšej ČSFR aj do legislatívy samostatnej Slovenskej republiky
  • napriek tomu, že po páde komunizmu sa počet umelých prerušení tehotenstva neustále znižoval (a znižuje sa dodnes), od roku 2000 je možné pozorovať neustále pokusy konzervatívnych strán či prúdov o úpravu tohto zákona smerom k obmedzeniu interrupcií
  • KDH v roku 2001 navrhla doplniť do Ústavy SR text v čl. 15: „Ľudský život má právo na ochranu od počatia“ – tento návrh však parlamentom neprešiel
  • v tom istom roku sa politici z radov kresťanských demokratov (31 poslancov) obrátili na Ústavný súd, kam podali podnet, že platiaci interrupčný zákon je v rozpore práve s čl. 15 Ústavy - Ústavný súd sa ich podnetom zaoberal 6 rokov a v roku 2007 vydal vyhlásenie, že zákon nie je v rozpore s Ústavou SR (vyhláška ministerstva zdravotníctva o umelom prerušení tehotenstva na základe indikácii do 24. týždňa však bola zrušená)
  • ešte predtým v roku 2003 predložila liberálna strana ANO jediný liberálny návrh a to, aby bolo umelé prerušenie tehotenstva na základe indikácii do 24. týždňa ukotvené v zákone, čo však parlamentom neprešlo
  • odvtedy sme svedkami len samých sprísňujúcich návrhov zákonov v oblasti interrupcií
  • v roku 2008 boli do parlamentu podané 2 návrhy na sprísnenie interrupčného zákona: jeden z dielne poslancov KDH, ktorý okrem iného požadoval, aby neplnoleté dievčatá mohli ísť na interrupciu len so súhlasom zákonného zástupcu, či chcel zaviesť čakaciu lehotu 72 hodín
  • druhý návrh podal samostatne nezaradený poslanec Gabura, ktorý chcel interrupciu úplne zrušiť a začať ich trestať odňatím slobody na 2 až 5 rokov
  • ani jeden z týchto návrhov parlament neschválil
  • ďalší pokus prišiel v roku 2013 a to od poslancov a poslankyne z vtedy opozičného hnutia OĽANO (Vašečka, Jurinová, Škripek), ktorí chceli do zákona včleniť nasledovný text: „Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva.“ [1] – návrh neprešiel
  • smutným faktom však je, že na Slovensku nie je ani dodnes možné vykonať interrupciu chemicky (pomocou tzv. potratovej tabletky), pretože vyhláška ministerstva zdravotníctva povoľuje len mechanickú kyretáž
  • v roku 2015 poslanci KDH a OĽANO prišli s návrhom, ktorý mal zrušiť celý interrupčný zákon a „garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody“ [2] – návrh opäť nebol úspešný

Rok 2016 – súčasnosť

  • v tomto období som bola poslankyňou parlamentu, preto si tieto stupňujúce sa pokusy o reštrikciu interrupčného zákona dobre pamätám
  • počas týchto posledných 7 rokov sa snahy o obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám výrazne zvýšili – dokopy ich bolo až 15, väčšinou z dielne konzervatívnych poslancov a poslankýň klubu OĽANO (do ktorého patria aj poslanci a poslankyne za Kresťanskú úniu), ale aj Sme rodina, a množstvo z nich predložili poslanci za ĽSNS a pridružených extrémistických prúdov
  • rok 2018: poslanci ĽSNS podali návrh povoliť interrupciu len vtedy, ak je ohrozený život ženy, v dôsledku trestného činu, alebo ak má plod genetickú vadu; inak úplne zrušiť interrupcie do 12. týždňa tehotenstva
  • rok 2019: opakovane Richard Vašečka z OĽANO na jar aj na jeseň – podobný návrh, ako bol návrh ĽSNS, len tam ešte pridal paragraf o tom, že zdravotnícky personál nesmie nabádať ženu k interrupcii a musí ju poučiť o „zdravotnej ujme“ s ňou spojenej [3]
  • okrem tohto návrhu boli v podobnom znení predložené na jeseň v roku 2019 ďalšie 3 návrhy z dielne Sme rodina, ĽSNS a OĽANO – dva návrhy žiadali skrátenie lehoty na vykonanie interrupcie a návrh OĽANO okrem iného žiadal, aby sa počatie po 40. roku veku už nepovažovalo za zdravotnú indikáciu k prerušeniu tehotenstva a prestalo sa hradiť zo zdravotného poistenia [4]
  • rok 2019 bol bohatý na interrupčné návrhy a jeden z nich bol špecifický tým, že poslankyne SNS Smolíková, Kuciaňová a Antošová, chceli dať do zákona zaviesť povinnosť sonografického vyšetrenia, aby mohla žena počuť „tlkot srdca“ plodu, zakázať „reklamu na interrupcie“ a predĺžiť čakaciu dobu zo 48 na 96 hodín
  • tento zákon takmer prešiel, nebol schválený až v 3. čítaní [5]
  • rok 2020: opätovne podané 2 návrhy z dielne ĽSNS, a na scénu prišla poslankyňa Anna Záborská z klubu OĽANO, avšak členka ultrakonzervatívnej strany kresťanská únia, ktorá spolu s kolegami predložila návrh zákona, v ktorom malo byť množstvo zmien: mal sa zmeniť samotný účel zákona, kde by sa mal brať zreteľ nie na ochranu života a zdravia ženy, ale len na ochranu života plodu, čakacia lehota sa mala zmeniť na 96 hodín, bol navrhnutý zákaz propagácie akýkoľvek služieb týkajúcich sa interrupcií, ktoré poskytujú zdravotnícke zariadenia, pre možnosť vykonať interrupciu do 12. týždňa by da vyžadoval aj druhý lekársky posudok, do zoznamu zariadení, na ktoré sa môže žena počas tehotenstva obrátiť, mali byť zaradené aj náboženské organizácie a mnoho ďalších menších či väčších reštrikcií
  • viacero z týchto návrhov poslankyňa Záborská počas legislatívneho procesu v parlamente stiahla, či pozmenila, len  aby bol zákon čo najpriechodnejší (tie však poslanci nepodporili, rovnako ako nepodporili pozmeňovacie návrhy poslankyne Bittó Cigánikovej) – zákon v októbri 2020 neprešiel o jeden jediný hlas
  • rok 2021: poslanec Čepček začal svoju sólo jazdu v téme interrupcií a predložil návrh zákona, ktorým chcel zrušiť interrupcie bez udania dôvodu a úplne zrušiť interrupcie pre cudzinky na našom území
  • tento jeho počin ho stál miesto v klube OĽANO, odkiaľ ho po neúspešnom predložení zákona vylúčili
  • vo februári 2021 sa však udiala jedna zmena, ktorá síce nesúvisela so zmenou zákona, ale zmenila podmienky interrupcií na Slovensku pre ženy nad 40 rokov veku – vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí totiž zrušil vyhlášku, v ktorej bol vek ženy nad 40 rokov zdravotnou indikáciou, vďaka ktorej bola interrupcia pre tieto ženy zdarma – v súčasnosti si aj tieto ženy musia za interrupciu platiť rovnako ako mladšie ženy [6]
  • v júni 2021 sa opäť ozvala poslankyňa Záborská, ktorá tentoraz výrazne zmenila rétoriku a prišla s návrhom zákona „o pomoci tehotným ženám“ – nová legislatíva mala opäť priniesť predĺženie čakacej lehoty na 96 hodín, zákaz propagácie služieb súvisiacich s interrupciou pre zdravotnícke zariadenia, okrem nich však návrh obsahoval aj kozmetické návrhy zo sociálnej oblasti, ktoré mali ženám pomôcť v ich socio-ekonomickej situácii (osobitný finančný príspevok pri narodení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, „kočíkovné“ aj pre štvrté dieťa v rodine atď) – tento návrh napokon opäť tesne o jeden hlas neprešiel v októbri 2021
  • všetky tieto návrhy vyvolali v odbornej aj laickej spoločnosti obrovské vlny nesúhlasu a protestov – mimovládne organizácie sa spojili a napísali otvorené listy do parlamentu, medzinárodné organizácie a európske inštitúcie varovali NRSR pred nedemokratickým správaním, ak by takéto návrhy zákonov prijala, my v Progresívnom Slovensku sme zorganizovali pred Národnou radou 72-hodinový nonstop protest a zároveň sme pripravili tzv. Ženský balík, ktorý obsahoval skutočné riešenia a opatrenia pre tehotné aj netehotné ženy vo viacerých oblastiach: https://www.progresivne.sk/zensky-balik/
  • tlak sa vyplatil a zatiaľ sa podarilo udržať aspoň status quo
  • rok 2022 – súčasnosť: od začiatku roka 2022 dodnes boli v parlamente prerokúvané ďalšie 3 návrhy na obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám, tentoraz podfarbené vojnovými udalosťami odohrávajúcimi sa na Ukrajine – poslanec Čepček opäť prišiel s vlastnými návrhmi, aby sa umelé prerušenie tehotenstva premenovalo na „umelé ukončenie tehotenstva“ a opäť navrhoval možnosť výkonu interrupcie len v obmedzených prípadoch. V druhom návrhu požadoval nutnosť sonografického vyšetrenia a následne obrazový záznam, ktorý by sa dával tehotnej žene
  • podobne ako Čepček, aj ĽSNS prišla s návrhom, aby cudzinkám mohla byť vykonaná interrupcia len ak je ohrozený ich život, alebo zdravý vývoj plodu – ani jeden z týchto návrhov neprešiel

Budeme radi, ak článok podporíte zdieľaním.

V Bratislave 21. júla 2022


[1] https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=392334

[2] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5782

[3] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7099

[4] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7500

[5] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7578

[6] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/74/

Aktivity a články

Progresívny týždeň

1. október 2022

Progresívny týždeň

25. september 2022

Progresívny týždeň

18. september 2022

Formulár odoslaný

Ďakujeme za Váš záujem
Budeme Vás kontaktovať

Dokončiť

Vo formulári sú chyby

Opraviť

Uknown error

Skúste to neskôr prosím

Dokončiť