Články

Riešenia namiesto balíčkov

Progresívny pohľad na zlepšenie podmienok zamestnancov

Parlament tento týždeň posunul do druhého čítania koaličný návrh na zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky. Od mája 2018 by si tak polepšilo takmer trištvrte miliónov zamestnancov. Tí si to bezpochyby zaslúžia: vzhľadom na produktivitu práce – ktorá je omnoho bližšie priemeru EÚ než naša hodinová mzda – majú Slováci objektívne nárok na vyššie platy a dôstojnejšie pracovné podmienky.

Aktuálny koaličný návrh je v tomto ohľade len čiastkovým riešením, akýmsi výstrelom do tmy: bez širšej stratégie na zlepšenie podmienok zamestnancov, bez analýzy dopadov na štátny rozpočet či jednotlivé sektory ekonomiky, a bez konštruktívneho dialógu s podnikateľmi. Vládnej koalícií chýba ucelená a dlhodobá predstava, ako dosiahnuť európsku úroveň platov a nediskriminačných pracovných podmienok. Lebo to je omnoho náročnejšie než jednorázové zvýšenie príplatkov či minimálnej mzdy, alebo zavádzanie 13. a 14. platu.

V diskusií o platoch a postavení zamestnancov sa musíme sa zamerať na veľké výzvy a progresívne riešenia, ktoré idú nad rámec sociálnych balíčkov. Potrebujeme modernú legislatívu, schopnú reagovať na prichádzajúce trendy – od zvyšujúceho sa podielu lacnej pracovnej sily zo zahraničia po celkovú zmenu závislej práce v dôsledku technologickej revolúcie.

Nový impulz pre aktívne a reprezentatívne odbory

Oproti iným členským štátom majú slovenskí zamestnanci stále relatívne menší vplyv a menšiu odvahu žiadať lepšie podmienky, aj v dôsledku slabých a roztrieštených odborov. Jedným z nástrojov na motiváciu aktívnych odborov je zavedenie odpočítateľnej položky zo základu dane na členské príspevky, po vzore ČR. To ale musí ísť ruka v ruke s opatreniami na zvýšenie legitimity a reprezentatívnosti odborových organizácií, tak, aby skutočne zastupovali záujmy zamestnancov a boli silnými a dôveryhodnými partnermi v dialógu so zamestnávateľmi. Štandardom by preto mala byť tajná voľba, kde s pôsobením novej odborovej organizácie vysloví súhlas významná časť zamestnancov.

Efektívnejšie vymáhanie práv

Kľúčom je politicky nezávislý a kapacitne posilnený Inšpektorát práce. Jeho vedenie nesmie byť politickou nomináciou, ale musí podliehať výberovému konaniu. Jeho právna a rozhodovacia prax musí byť zjednotená naprieč krajinou, s jasnou metodikou, čo firmám aj zamestnancom poskytne potrebnú právnu istotu. Zároveň je potrebné dôslednejšie a adresnejšie postihovať firmy a ich konateľov, ktoré porušujú pracovnoprávnu legislatívu, s možnosťou zosobnenia pokút a v závažných prípadochajuloženiazákazuvýkonučinnostiaždo5rokov.Stýmsúvisíajnutnosťdobudovať sieť špecializovaných pracovných súdov, ktoré dokážu o sporoch rozhodovať v rádoch týždňov, a kde má zamestnanec možnosť domôcť sa rozhodnutia bez zbytočných nákladov na právne zastupovanie či inej byrokratickej záťaže. Pracovné súdy potrebujú špecializáciu a záväzné časové lehoty na rozhodnutia, čo výrazne uľahčí život aj zamestnávateľom.

Ochrana proti dumpingu a dovozu nelegálnej práce

Postavenie najzraniteľnejších zamestnancov je dnes pod tlakom prílevu nízko-kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ – najmä Srbov a Ukrajincov – ktorí poberajú menšiu ako minimálnu mzdu a nemajú nárok na štandard slovenských zamestnancov. Tento tlak sa po prijatí mzdových príplatkov zrejme ešte zvýši. V mnohých prípadoch sa pritom jedná o nelegálnu prácu a obchádzanie zákona. To platí najmä o firmách z členských krajín EÚ, ktoré fakticky fungujú ako agentúry dočasného zamestnávania – formálne síce na Slovensko dodávajú “služby”, na čo nepotrebujú na Slovensku vybavovať srbským či ukrajinským pracovníkom víza ani pracovné povolenia, no v realite sprostredkúvajú prácu, čo je v rozpore so slovenskými zákonmi aj európskou smernicou o vyslaných pracovníkoch. Riešením je sprísniť kontrolu týchto firiem, a v prípade, že vo svojom domovskom štáte nevykazujú legitímnu podnikateľskú činnosť, zastaviť nelegálne najímanie týchto pracovníkov. Spolu s tým je ale potrebné odbúrať byrokraciu pri legálnom zamestnávaní cudzincov ako kmeňových zamestnancov slovenských firiem.

Pružnejšie formy práce

Jedným z najvypuklejších problémov pracovného trhu je veľký rozdiel v miere odvodového zaťaženia a ochrany medzi zamestnaneckým pomerom a živnosťou. Tento rigidný systém nielen bráni rýchlejšiemu rastu miezd zamestnancov, ale zároveň podporuje nezdravé motivácie k zakladaniu živností, pri výkone ktorých sa ľudia ocitajú bez zamestnaneckých výhod a sociálnej ochrany. Riešením je zníženie odvodového zaťaženia a dôsledná kontrola zneužívania živnosti, ale zároveň aj väčšia pružnosť a nové formy výkonu práce, osobitne v situácií, keď digitalizácia a nástup zdieľanej ekonomiky v službách narúšajú tradičné chápanie závislej práce, charakterizovanej stabilným pracoviskom, pevným pracovným časom, či jasným vzťahom podriadenosti. Podobne ako iné európske štáty potrebujeme vytvoriť nový “hybridný model” – napríklad v podobe “závislých dodávateľov” – kombinujúci ochranné prvky zamestnaneckého pomeru (nárok na minimálnu mzdu, dovolenku, či výpovednú lehotu) so slobodou obchodných vzťahov.


Téma platov a dôstojných pracovných podmienok sa musí dostať do centra spoločenskej debaty. Slovensko sa potrebuje vymaniť z postkomunistického modelu lacnej práce. V dlhodobom horizonte je jediným skutočným riešením investícia do vzdelávania, výskumu a inovácií, keďže širšia ponuka pracovníkov s vyššou pridanou hodnotou potlačí nahor aj produktivitu práce a výšku odmeňovania v hospodárstve. V strednodobom horizonte ale nesmieme podľahnúť jednoduchým a populistickým skratkám. Namiesto balíčkov musíme pracovať na progresívnych riešeniach, ktoré postupne zlepšia postavenie zamestnancov a všetkých pracujúcich, bez ohľadu na formu výkonu činnosti, a priblížia Slovensko európskemu štandardu.